Plán bol zdolať 14 až 18 z 26. najvyšších vrcholov na Slovensku.
Začali sme v nedeľu podvečer, výšľapom na Lomnický štít, kde sme spali. Ja som mal v to ráno ešte bežecké preteky, tak keď som vyššiel hore, hodinky mi v ten deň ukazovali necelých 30km a cez 2000m prevýšenie. Mal som už celkom dosť, pretože som mal ešte cca 27kg batoh s vecami na lezenie, spanie a pravdaže jedenie a pitie. Spánok hore bol luxusný i keď hore mrzlo.
Ráno sme si dali kávičku s raňajkami a vyrazili na trip. Z Lomničáku sme sa vybrali po hrebni na Pyšný a Malý Pyšný štít. Trasa bola relatívne schodná a nemali sme kde zablúdiť. Horšie to bolo z Malého Pyšného štítu, kde už tak veľa ľudí nechodí. Liezli sme technickým terénom veľmi opatrne, pretože na trase neboli žiadne istiace body a istenia sme si robili sami. Postup bol veľmi zdĺhavý, pretože sme veľa krát, len tipovali ako trasa ide. A to sme ju mali naštudovanú!
Po cca 4. hodinách sme boli cca v polovici trasy medzi Lomničákom a Baraními rohami. Obával som sa, že takýmto tempom pôjdeme z Ľadových štítov na čelovkách. Nedalo sa však zrýchliť, ak sme chceli dodržať ako takú bezpečnosť. Museli sme dokonca aj zľanovať. Po dosiahnutí Spišského štítu, sme mali za sebou zdolaných 6. najvyšších štítov (Lomnický – 2634m.n.m., Pyšný štít – 2621m.n.m., Malý Pyšný štít – 2590m.n.m., Strapatá veža – 2565m.n.m., Supia veža – 2540m.n.m. a Veterný štít – 2515m.n.m.).
Ak by nás netlačil čas, tak by sme vybehli ešte po ďalší štít – Baranie rohy(2526m.n.m.). Na Spišskom štíte sme sa rozhodli zísť žlabom dole nad Teryho chatu a odtiaľ zase výšlap na Zadný Ľadový štít (7. v poradí s nadmorskou výškou 2512m). To sme už mali za sebou 7hod. šlapačky a lezenia. Čas nás hnal, tak sme sa už nenavezovali a na Ľadový štít išli bez istenia. Hrebeň bol však kompaktný a relatívne bezpečný. Na Ľadový štít(2627m.n.m.) sme došli v pohode. Stretli sme tam dokonca jedného týpka zo psom, čo tam bivakoval 12 dní .
Pravdaže nie vkuse, že po 6. dňoch si išiel po zásoby a vrátil sa naspäť. Každopádne počas zlého počasia to tam môže byť zaujimavé. Keďže na prestávky nebol čas, dali sme pár fotiek a fičali ďalej na Malý Ľadový štít (2603m.n.m.). Bol to náš 9. a posledný, plánovaný štít v ten deň. Terén bol celkom technický a nebezpečný, tak sme sa v tom najhoršom úseku radšej naviazali. Potom sme prešli do Sedielkona turistickej značke a odtiaľ zase hrebeňom po neoznačenej ceste na Široká veža, kde sme sa zase potrápili s lezením a technickým terénom. Zo Širokej veže sme zišli do Priečne sedlo a po turistickej ceste poslednú hodinu išli behom na Zbojnícka chata, kde sme ukončili deň v čistom čase cca 11hod.. Za jeden deň sme teda zvládli 9 z 26. najvyšších štítov na Slovensku.
Zaslúžene sme si dali nejaké to pivko s polievkou a boli radi, že konečne sedíme. Keďže chata bola plná a spať sa dalo už len na zemi, museli sme počkať, kým sa vyprázdni. Personál sa však o nás mega postaral, za čo im ďakujeme!
Ráno sme dali raňajky a znova vyrazili po ďalšie štíty. Išli sme trochu po chodníku a znova vyrazili neoznačenou cestou do žľabu medzi Kupolou a Východná Vysoká. Keďže jeden kolega išiel trocha pomalšie vybehol som ešte hore na Kupolu, kde som ešte nebol. Potom naspäť popod Východnú Vysokú až na Poľský hrebeň. Odtiaľ Martynkovou cestou na Gerlachovský štít. Musím uznať, že to je krásna, technická, ale i náročná cesta. Jeden z kolegou sa teda rozhodol zostúpiť dole na Sliezky Dom, Vysoké Tatry a odtiaľ po Magistrále po auto. My dvaja sme pokračovali ďalej. Najskôr na Velický štít, pred ktorým sme museli jeden úsek zľaniť. Keďže sme zľanovali dve partie naraz spolu s Poliakmi, tí si lano „len tak“ prehodili cez skalu a začali zľanovať 10m úsek. V tom sa im začalo lano pomaly zosúvať a keby ich kolega neupozornil mohlo to skončiť fatálne…
Po zľaňáku sme zbalili lano a pokračovali bez istenia ďalej smerom na Litvorový štít a odtiaľ začali „naše najvyššie štíty“: Malá Litvorová veža – 2547m.n.m., Veľká Litvorová veža – 2581m.n.m.,Lavínová veža – 2600m.n.m., Lavínový štít – 2606m.n.m., Zadný Gerlach – 2616m.n.m. a najvyšší Gerlachovský štít – 2654m.n.m..
Pod Zadným Gerlachom sme sa však znova naviazali, keďže cesta nešla po hrebeni a keď sme chceli dosiahnúť všetky štíty, museli sme chodiť a liezť hore dole na štíty. Bolo to psychicky a fyzicky veľmi náročné, pretože sme už boli v horách tretí deň a museli sme sa sústrediť na každý jeden pohyb, aby sme nechytilu skalu, ktorú by sme vytrhli a tým trafili samích seba alebo spadli dole. Jeden úsek sme museli traverzovať jednu platňu, ktorá bola nahnutá smerom na nás a chytiť sa dalo len jednou rukou. Vtedy mi nebolo všetko jedno. Ďalší úsek sme rozmýšlali či dáme zľaňák, alebo to riskneme a zlezieme bez lana. Po skúsenostiach sme to nakoniec zlanili a keď sme cestou dole videli, že sa tam nebolo čoho chytiť, dobre sme spravili. Cestou na spomínaný Gerlachovský štít, sme obiehali skupinku ľudí a keď počuli čo máme za sebou, tak nás úprimne a pekne podporili a povzbudili. Keď však videli čo mám obuté a že som to všetko išiel v bežeckých botaskách, tak začali posmešné reči. To však nevedeli, že mám boty od icebugrunning.cz a celý deň „fičíme“ na energii od edgar. power a powerlogy čo nám značne pomohlo pri tomto projekte. Po Gerlachovskom štíte sme už mali 6 štítov a ak sme chceli dokončiť projekt úspešne, chýbali nám dva štíty a to Gerlachovská veža – 2642m.n.m. a Kotlový štít- 2601m.n.m..
Išli sme teda na Gerlachovskú vežu a po vysilujúcom výstupe a lezení sme zistili, že sme vyšli niekde inde. Upĺne nahnevaní sme teda, začali zliezať dole a vychádzať znova na technickým terénom hore na vežu. Tam sme zase zistili, že sme inde. Nešlo nám to do hlavy. Potom sme však zistili, že mapa v apke zle ukazuje polohu Gerlachovskej veže, a podľa horolezeckej mape sme boli prvý krát tam, kde sme mali byť. Druhý krát sme však išli mimo. Odtiaľ sme teda po hrebeni preliezli na Kotlový štít a tým ukončili náš náročný trip. Pravdaže ešte bolo treba zliezť dole na chodník a odtiaľ na Sliezky dom, čo už bolo relatívne rýchle. Na Sliezkom dome sme si dali zaslužené pivko a kávičku na cestu dole. Kolega išiel síce autom, ale mne to nedalo a k parkovisku som išiel behom.
Výsledný čas bol v ted deň 9hod. a cca 18km. A celkovo za dva a pol dňa?
Čistý čas šlapania, lezenia a behania – 24hod.
Prejdená vzdialenosť – 37km
Prevýšenie – 4300m+
Prejdených najvyšších štítov na SVK – 17
Pocit – na nezaplatenie
Chcem poďakovať kolegom Longovi a Čimovi, že sa dali nahovoriť na toto šialenstvo. Jančimu Šilonovi za ochotu pomôcť z vecami z Lomničáku a Vám, že ste držali palce a nakoniec partnerom: icebugrunning.cz, edgar. power a powerlogy
Tento rok, som mal ešte v pláne, dať nejaké štíty, ale počasie to momentálne nedovoľuje. Tak snáď čím skôr, alebo si dáme budúci rok ďaľší projekt?! Zdolať všetkých 26 štítov?!
