V piatok večer sme si dali s kamarátmi po práci výšľap do Vysokých Tatier. Konkrétne na Sliezky dom, kde sme sa vyspali a ráno vyrazili na Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m). Počasie bolo nádherné i keď predpoveď hlásila poobedné búrky a tak sme sa zbytočne nechceli zdržiavať.
Vyrazili sme teda skoro ráno a keďže som bol na Gerlachu niekoľko krát, rozhodol som sa ísť pre mňa novou cestou a to cez Gypsiho ferratu. Trasa viedla smerom na Poľský hrebeň, ale za Dlhým Plesom v cca 2000m.n.m. treba zísť s chodníku a hľadať malý chodníček, ktorý Vás dovedie do výrazného kamenistého žľabu. Tam treba ísť opatrne hore a potom sa ťahať doľava. My sme sa trochu sekli a pokračovali ďalej, čo spôsobilo, že sme nevedeli nájsť nit, ktorý slúži, ako orientačný bod pred nástupom na kramle a reťaze. Úsek je strmý a technický, preto sme sa pre istotu istili lanom.
Išli sme teda vo dvojičkách a ja som bol na viazaný spolu s Peťom Cenigom. Postupoval som ako prvý a zakladal, expresky, slučky a istenia v miestach, ktoré boli technickejšie. Pravdaže, dalo sa to vyliezť i bez istenia, ale nechceli sme nič riskovať. A tak sme postupovali až hore do Tetmajerovho sedla, avšak niekoľko výškových metrov pod sedlom sme sa rohodli odbočiť a vyliezť priamo na Zadný Gerlach (2 616m.n.m.), ktorý sa nachádza presne na opačnej strane, kam sme mali namierené.
Po dosiahnutí vrcholu Zadného Gerlachu, sme si dali menšiu pauzu a kvôli nestabilnému počasiu sa ponáhlali na našu cieľovú destináciu Gerlachovský štít. Tam sme prišli okolo 9tej a ľudí tam bolo, ako na Pražskom nádraží. Spravili sme teda pár fotiek, niečo zjedli a doslova utekali dole k Batizovskému plesu, cez Batizovskú próbu. Dole sme prišli za hodinu a plán bol vybehnúť ešte hore na Končistú (2537m.n.m.) kým nepríde búrka. Ale počasie bolo rýchlejšie a Končistá bola za pár minút v hustých mrakoch spolu s Gerlachom. A tak sme sa spolu s Peťom rozhodli neriskovať.
Na parkovisko sme išli podobne, podobne ako s Gerlachovského štítu znova behom a po krásnej túre, sme ešte cestou domov zakotvili v našom prírodnom wellnese s názvom kaďa, kde sme sa po dvoch dňoch okúpali a zamierili rovno do reštaurácie Kozí Vŕšok na „zjedz koľko vládzeš.“ A musím sa priznať, že sme vládali viac ako v Tatrách.
Celková trasa bola cez 22km, 1900 výškových metrov a trvalo nám to necelých 8hodín.
