Poďme pekne od začiatku. Po zápale kolena, som bol nútený si dať pauzu od športu. Len pre info, som ho síce dostal na pretekoch, ale nie preto, že by som niečo presilil, ale preto, že sa mi do otvorenej rany dostala baktéria a infekcia. Zo začiatku som si z toho vytláčal hnis, ale v ďalšom štádiu sa mi to tak rozšírilo, že som večer odpadol a bol som týždeň na antibiotikách. Liečil som sa poctivo. I keď sa stav zlepšil, v kolene som mal stále zápal. Po 3 týždňoch už nepomáhalo nič, tak som skúšal všetko možné až som sa dostal k hladovke. Tá nielen že z tela odstraňuje toxíny, ale aj zápaly, nádory, astmu + pomáha s infekciami a veľa iného. Nešlo mi teda o to, aby som schudol, ale aby som bol zdravý!
Prvé skúsenosti s hladovkou bolo pred cca dvoma rokmi s kamarátom Martinom Janisom, ktorý držal 54hod. a mojich prvých 24 hod. bolo nekonečne dlhých. Potom prišlo zopár 36 hodinoviek a túto zimu jedna trojdňová, ktorú som držal spoločne s ďalšími kamarátmi. Boli to naše najdlhšie tri dni. Hneď potom mi kamarát Richard Zvolanek povedal, že poriadna hladovka začína od 3. dňa. Pravdaže hral „ramená“ pretože pár mesiacov predtým bol 10dní na destilovanej vode, čo sa mi zdalo šialené, obdivuhodné a nereálne. Neskôr som sa rozprával s jedným trénerom, čo drží každý rok hladovku viac ako 21dní. Mal okolo 50rokov, no vyzeral na 30 a energia z neho priam sršala. Keď to dokázali oni prečo nie ja? Povedal som si, že ďalšia hladovka už bude min. týždeň. A tak som veľa študoval, pýtal sa a surfoval na nete. A ako to prebiehalo?
Pred začatím hladovky, potrebujete mať v prvom rade nastavenú hlavu a pripraviť sa na to, že to nebude ľahké. Ja som mal v pláne začať v pondelok ráno, ale po 12tich hodinách som neodolal domácim vajíčkam s čerstvými hríbmi.
A tak 2. pokus začal od pondelka večera. Utorok som ešte pil pár nesladených, bylinkových a detoxikačných čajov nech urýchlim proces detoxikácie a ten aj začal, keďže som si pred hladovkou nedal žiadne preháňadlo resp. klistír, tak toxíny z hrubého čreva sa začali vyplavovať inak, začala ma poriadne bolieť hlava a jazyk pokrýval biely povlak, ktorý som si dával dole každých pár hodín.
V stredu som už bol na čistej vode a neskôr už len prevarenej. Pil som veľa, takže som bol maximálne zavodnený. Asi preto, že som chcel zahnať pocit hladu a chcel som, aby bolesť hlavy ustúpila. Snažil som sa hýbať relatívne často, i keď so zraneným kolenom som toho na výber moc nemal. A tak som si aspoň poriadne zacvičil, vrch tela.
Vo štvrtok ma bolesť trochu prešla, bol som ale trocha podráždený a unavený, zaujímavé že som nebol vôbec smädný, ani hladný. Áno mal som chuť na niečo fajné, ale bola to skôr chuť, ako hlad. Rozhodol som sa, že budem počúvať vlastné telo a napijem sa až keď budem smädný. Tzn. po 25. hodinách. Od vtedy som pil sterilnú vodu z lekárne + detoxikačné náplaste, aby som rýchlejšie vyplavil toxíny a infekciu z tela (neskôr som používal vodu prefiltrovanú cez šungit). Čuch sa mi niekoľkonásobne zlepšil a cítil som strašne veľa vôní. Hlavne jedla. Niekedy to bolo dosť náročné a sila vôle mala čo robiť. Ráno som sa budil svieži, pár krát sa mi snívalo o jedle a 1x som si bol istý, že som sa na hladovku vykašlal a začal jesť, bol som nahnevaný sám na seba až kým som si neuvedomil, že to bol sen. Sranda ako sa s vami zahráva vlastná myseľ.
Piatok ráno som už cítil únavu, malátnosť, točenie hlavy, útlm a spomalené reakcie. Bola mi zima na chodidlách a rukách, nevedel som sa zohriať, tak som chodil do sprchy a striedal studenú a horúcu vodu, aby som sa prekrvil. I keď som sa cítil takto, ako opisujem, myseľ som mal čistú a jasnú. Mohol som sa dlhšie sústrediť, veľa som čítal a dýchal som zhlboka. Začal som si oveľa viac vážiť základné veci.
V sobotu som sa zase trošku zapotil pri cvičení a snažil sa potom oddychovať, vtedy som mal fakt krízu a musel som hlavu nejako zamestnať. Deň prebehol podobne ako predchádzajúci. Biely povlak na jazyku sa pomaly strácal, čo bolo dobré znamenie, že sa očisťujem.
V nedeľu som už vedel, že musím vydržať posledný deň a konečne sa najem, niekoľkokrát som študoval, čo budem jesť, ako často a ako dlho po hladovke budem mať upravenú stravu. Tým myslím šťavy, šaláty a 100% zeleninovo-ovocné jedlo.
V pondelok som začal vyplúvať hlieny – ďalší znak samočistenia. Ale čo bolo hlavné?! Bol to už 7. deň!!! Wueeeeeeej, dal som to! Týždeň bez jedla. Celý deň som sa tešil na večernú hodinu, kedy som si odšťavil melón, o hodinu si dal mrkvové smoothie a o ďalšiu BIO paradajkovú polievku. Ten pocit bol na nezaplatenie…
A čo mi dala táto skúsenosť?
Silnejšiu vôľu, jasnejšiu a čistejšiu myseľ, lepšie zdravie (zápal v kolene sa mi zmenšil, ale celkom nezmizol – na to by trebalo dlhšiu hladovku), čistejšie telo z vnútra i vonku (pokožka bola zdravšia + mi zmizli vyrážky)
Zaujímavostí:
Po 3. týždňoch zavretý doma som vážil cca 76,5kg. Za 7dní som mal o 8kg menej a to 68,5kg. Na veľkej potrebe som bol len 2x z toho najviac toxínov so mňa išlo von spolu zo stolicou 5. deň, od vtedy mi povlaku na jazyku pomaly mizol, umýval som sa len čistou vodou z toho len pár krát sódou bikarbónou, spával som menej, ale kvalitnejšie, lepšie som sa sústredil a veľa iného.
Všetky info o hladovke, strave po hladovke a zdravom životnom štýle nájdete v priložených knihách. Ide len o to chcieť a nebáť sa niečoho, čo nepoznáme. Bohužiaľ žijeme v dobe, keď si vieme kúpiť už skoro všetko a ľudská nenásytnosť nemá konca. A presne tak vyzerajú aj naše potraviny. Vôbec sa nečudujem, že je toľko veľa chorôb a obéznych ľudí. Pravdaže nikoho nekritizujem, ľudia sa len prispôsobili danej dobe. Vidím to sám na sebe, preto chcem kráčať iným smerom a skúšam niečo, čo prednedávnom bolo pre mňa nereálne a „choré“. Teraz sa na to však pozerám inak a už teraz viem, že pre mňa tých 10 resp. 21dní bez jedla, nereálne nie sú. Ba čo viac, môžu mi pomôcť k zdravšiemu a mladšiemu životu. Tak prečo to neskúsiť? Chce to len trochu sebazaprenia…