Hrebeň Hrubô

Hory

Odľahlý, cez 2km dlhý, časovo a orientačne náročný hrebeň. Oddeľuje Hlinskú a Nefcerskú dolinu a výhľady z neho sú úchvatné, pretože vidíte vrcholy ako napr. Kriváň a Vysokú z úplne inej perspektívy.

Už dlhšie sme ho s kamarátom Longom mali v pláne prejsť, ale buď nám neprialo počasie, alebo boli krátke dni. Ani tentokrát nám počasie nahlásili ideálne, ale povedali sme si, že to dáme a pršať proste nebude! Ale hory majú svoju pravdu a okolo 3tej ráno nás zobudil dážď pri chate pod Soliskom, kde sme bivakovali. Jediné šťastie že sme spali pod stolom na terase a do tváre nám pršalo len trochu, zato spacák a veci si to odniesli poriadne. Dlho sme nespali a 4:30 nás prebral budík do dlhého dňa a za nedlho už kráčame Furkotskou dolinou smer Hrubá kopa (začiatok našej hrebeňovky). Hory nám zase ukázali, že majú svoje vlastné počasie a o piatej ráno, nás chytil ďalší dážď, tento krát oveľa silnejší a spolu s vetrom a hmlou to na hrebeň, ktorý má pár prelezov ročne veľmi nevyzeralo.

My sme však pokračovali ďalej v nádeji, že už pršať nebude a žula na hrebeni vďaka vetru uschne. Nástup nám trval cca 4,5hod. a pravdu povediac nebol vôbec zadarmo, mokré trávy a mach na žule nám dal poriadne zabrať a nohy sme už mali poriadne dobité. K nástupu na Hrubú kopu sme nechceli príliš schádzať a tak pomaly treverzujeme a sólujeme spodok hrebeňa. Okolo 10tej sme konečne tam. Keďže všade píšu aký je hrebeň časovo náročný, moc sa nezdržujeme. Vyťahujeme teda veci na lezenie a hybaj ho na Hrubô. Čaká nás 17 najvýraznejších vrcholov, popri tom ďalšie malé vežičky, hroty, lávky a sedlá. Už máme s Longom voľačo pochodené, tak ideme v podstate všetko súvisle naviazaný. Medzi nami sme si nechali cca 10metrov a keď to bolo potrebné voľáky vklínec a friend sme založili, ale úprimne veľa nie. Snažili sme sa ísť pekne poctivo, takže žiadne obchádzačky veží a vrcholov, ale pekne po ostrí hrebeňa! Niekoľko krát sme sa museli dokonca vracať späť, pretože sa nám zlaňovať kvôli nedostatku času moc nechcelo a tak sme celý hrebeň dali bez jediného zlaňáka.
Na hrebeni sme išli s minimalnymi prestávkami. Striedali sme sa podľa pocitu, ale pravdu povediac som bol radšej vpredu. Už ma totiž 2x trafila skala pri lezení na Gerlach a zhodou náhod aj počas tejto hrebeňovky. Liezli sme tuším na Teriansku alebo Valovu vežu, medzi nami bolo 8m a počujem, ako Longo omylom zhodil skalu o veľkosti žehličky. Akurát som sa preklápal z traverzu do komína keď som počul, že sa dole komínom niečo valí. Zo skúseností, už nestrácam čas pozretím hore ale rýchlo sa skrývam za hranu skaly z ktorej som sa preklápal  za Longom. „Uf, tesnotka“ vravím si pre seba a Longovi už nadávam, nech dáva bacha a že si to začínam po Gerlachu brať trochu osobne. Odpovedal mi niečo v tom zmysle, že nemám zbytočne stresovať. Každopádne asi po dvoch hodinách pri schádzaní Nefcerských veží ma v strmom šutolinovom teréne šmyklo a spolu so mnou išli dole skaly. Ja som to ustál, ale kameň o veľkosti tenisovej loptičky trafili tentokrát Longa akurát keď sa pozeral hore čo stváram. Šťastie, že ho zasiahol do hrude a nie do tváre. „Soráč, nechcel som“ vravím mu. Zobral to športovo, dokonca mi ani nenadával. Obaja totiž vieme, že je to na horách prirodzené a musíme byť ostražitejší.
Musím uznať, že táto hrebeňovka bola jedna z TOP, ak si odmyslím ten nástup. Výhľady boli naozaj impozantné, hlavne Kriváň z druhej strany – proste nádhera. Hrebeň bol na tú dĺžku relatívne kompaktný, i keď sa nám veľakrát stalo, že sme sa museli počas lezenia držať voľných kameňov tzn, „lokrov“, ktoré zase tak kompaktné neboli, nemali sme však veľmi na výber. Pri takýchto situáciách sme doslova ani nedýchali, aby sme nič nevytrhli zo svojho miesta a my si len na chvíľu týmto „lokrom“ pomohli, aby sme znova dotiahli na ďalší chyt, dúfajúc, že ten už voľný nebude. Lezenie bolo zábavné a relatívne jednoduché, aj keď Longo vravel, že tou naším poctivou cestou bez obchádzania tam mohli byť úseky i za V. Podľa môjho názoru tak za IV, ale to je už vec názoru.
Čistý čas hrebeňovky trval približne 6,5 hod. a ďalšie 2,5hod. cesta dole k autu. S približne 5 hodinovým nástupom to vyšlo na niečo cez 14 hodín aktivity, 1600 nastúpaných metrov a cez 18km. Trošku dlhý, ale zato krásny deň, nemyslíte ? 🙂

Podobné články

Winter Survival 2024
Otužovanie

MÔŽE VÁS ZAUJÍMAŤ

Neboli nájdené žiadne výsledky.
Menu